Peter Kasalovský: Akoby boli z inej planetárnej sústavy
Bratislava 9. septembra 2020
Z poznámok niekoľkých členov združenia NEF Hospodársky klub o predbežnom návrhu jednej „Vízie Slovensko 2030“ z platformy Americkej obchodnej komory.
„Utópia neberie do úvahy poučenia minulosti,
znáša prítomnosť, sníva o budúcnosti,
ktorú nezažije.“
Tento citát sme si vypožičali pre názov pripomienok od novinára, spisovateľa a aforistu talianského pôvodu Dino Basiliho. Javil sa nám ako veľmi vhodný na pomenovanie duševného stavu, v ktorom sa človek ocitne po oboznámení sa s predmetným dokumentom.
Add.
TRANSFORMAČNÝ MOTOR 1: VZDELÁVANIE
Slovensko sa stáva exportérom vzdelávania, krajinou, ktorá vychováva a prijíma talenty Európy a sveta.
Hneď na úvod pasáže si dovolíme tvrdiť, že Slovensko sa nestane exportérom vzdelávania v žiadnom prípade, lebo 30 rokov po revolúcii nedokázalo vytvoriť účinný a prepojený školský systém. Jedine čo sa podarilo, tak retro návrat k duálnemu vzdelávaniu uplatňovaného za socializmu. Vysoké školy si totiž musia meno vybudovať rokmi ťažkej práce. Samotné financovanie vedy bude aj naďalej podhodnotené vzhľadom na nárast sociálnych výdajov a výdajov na správu štátu. Na Slovensku nie je možné v perspektíve 10 rokov dosiahnuť výraznejšiu zmenu bez nápravy chýb minulosti. Vzhľadom na prirodzený reprodukčný proces školstva považujeme závery signatárov za utópiu. Vo vysokom školstve je treba v prvom rade znížiť počet nekvalitných škôl a sprísniť výber poslucháčov. Od učiteľov požadovať študijné výsledky žiakov a poslucháčov zodpovedajúce nákladom. Okrem toho sa spoločenská konvergencia SR s ostatnými štátmi EÚ sa prakticky na zastavila už v roku 2014, ale to platí aj pre celú V4 (Zdroj SAV výpočet podľa Eurostatu), čo je určujúcou podmienkou takéhoto exportu.
Add:
TRANSFORMAČNÝ MOTOR 2: PODNIKANIE A INVESTÍCIE
Slovensko má v roku 2030 minimálne tretinu svojho HDP z iných zdrojov s vysokou pridanou hodnotou ako v roku 2020
Žiaľ, dokument nerešpektuje majetkove pomery v ekonomike dislokovanej na Slovensku. Ale o tom sme už v našom združení nie raz hovorili. Tým ale trpia podnikateľské prostredia, lebo konkurencia je roky krivená dotáciami a daňovými prázdninami a podobne. Okrem toho vlastnícke pomery prakticky znemožňujú riadenie národného hospodárstva ako celku. V SR totiž došlo v priebehu 30 rokov k oddeleniu rozhodovacích kompetencií od materiálnej základne slovenskej spoločnosti a tento stav sa zhoršuje. To všetko sa deje práve na úkor domácej produkčnej sily. Ekonomika Slovenska je v podstate ekonomikou skrytej kolónie a tak to bolo treba v takomto dokumente zohľadniť. Žiaľ časť signatárov, z toho traja ocenení združením v 90-tych rokoch za konkrétny prínos k tvorbe podnikateľských podmienok a predovšetkým za výsledky v ich podnikaní, dokumentu sa na tomto nepriaznivom vývoji Slovenska v konkrétnom období podieľala. Slovensko nemá doteraz dobudovanú prepravnú infraštruktúru, informačnú štruktúru… Index digitalizácie verejných služieb je cca na 45% európskeho priemeru (zdroj EC 2018b – SAV). Spomínané zdroje HDP nepôjde získať s inovačných trendov, tým totiž na Slovensku bráni, príliš veľká trhová konkurencia, nedostatočná patentová ochrana, problematický postup v získavaní štátnych grantov, slabý trhový dopyt a po inováciách a samozrejme nedostatok financií. Tým vzniká dôvod na umiestnenie výroby inovatívnych výrob v zahraničí na úkor Slovenska.
Add:
TRANSFORMAČNÝ MOTOR 3: ŽIVOT
Slovensko je globálny magnet pre svoju kvalitu života a stabilne sa umiestňuje na popredných priečkach v tomto indikátore.
Slovensko nemá vyriešený model efektívnej štátnej a verejnej správy teda tento model je vysoko nákladový a ťažkopádny. Uvedieme príklady na ťažkopádnosť. V roku 1918 počet 7-ich procedúr bol potrebný na založenie podniku. Na získanie stavebného povolenia 10 procedúr, registrácia nehnuteľnosti 3 procedúry, platenie daní 8 procedúr, konkurzné konanie 47 procedúr (Zdroj World Bank 2018, 2019) Aj keď sa situácia zlepšila v žiadnom prípade nezdieľame optimizmus signatárov dokumentu. V dokumente sa neuvádza, z čoho budú financované projekty na dobudovanie digitálneho ekosystému, potom netušíme, ako budú získané financie pre Bratislavu, Košice a Banská Bystricu ako hlavné aglomerácie Slovenska plus spomínané rómske osady. Krajina s nulovou toleranciou voči korupcii a neetickému správaniu verejných činiteľov je len výplodom fantázie autorov.
Záver.
Citát z dokumentu: „Silná a dlhodobá reformná ambícia s presahom volebného cyklu, odvážne a rozumné stanovenie a plnenie hospodárskych priorít, akých príklady sú uvedené vyššie, nás dokážu v priebehu jednej dekády dostať medzi top 20 ekonomík sveta.“
K citátu je z tohto utopického diela treba v prvom rade dodať, že reformovať sa dá, ak je čo reformovať. A ako ľudia pasujúci do role spásonosných ekonómov predsa musia vedieť, že existujú reálne reprodukčné cykly spoločenských vzťahov, ktoré vyžadujú čas. Mnohé dobre poznáme z praxe národov a kultúr. Ale tieto časové relácie neboli v dokumente vôbec rešpektované. A tak sa dokument opäť nepriamo nesie v duchu liberálnej ideológie a to zdôrazňovaním prekliatej minulosti, ako-tak znesiteľnej prítomnosti a samozrejme svetlej budúcnosti s výhľadom do roku 2030, ale žiaľ bez reálneho základu. A tak ostáva položiť otázku, z čoho to realizovať ? Nie je náhodou treba riešiť súčasnú krízu, ktorá zatiaľ neskončila a hrozí hlbokou recesiou, podotýkame, že ale len pre určité skupiny obyvateľstva.
Za štrnásť zo šestnástich členov združenia vyjadrujúcich sa v takomto duchu k predmetnej vízii : Dr. Peter Kasalovský, v rokoch 1993-1998 šéfredaktor slovenských HN, 1999-2004 šéfredaktor Hospodárskeho denníka a od roku 1993 zakladajúci člen, správca a predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub
Citát reprodukuje i moje mínění. Zejména za situace, jež v některých ohledech není takřka vůbec žádná.
Vadí mi především prognózy činěné do roku 1989, když některé z tehdejších ukazatelů nebyly dosaženy ještě ani doposud. Proto je pro mne o to méně přijatelná historie proponovaná tu podle EU kalendária
minimálně do konce roku 2022.