Informace Svět

Vyhlásenie Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie k diskriminácii rusky hovoriacich občanov Ukrajiny

Bratislava/Moskva  2. augusta 2020

Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že už v septembri 2020, keď sa začnú uplatňovať ustanovenia novej legislatívy Ukrajiny týkajúcej sa vzdelávania, vzdelávanie na vzdelávacích inštitúciách (okrem predškolských zariadení a základných škôl) na Ukrajine, kde  sú milióny ľudí, ktorých materinský jazyk je ruský, sa stane prakticky takmer úplne vzdelávaním  s vyučovacím jazykom ukrajinským.

Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie vo svojom vyhlásení v súvislosti s prijatím ukrajinského Zákona o vzdelávaní (rezolúcia Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie č. 354-SF z 27. septembra 2017) konštatovala, že tento Zákon je v rozpore s Ústavou a záväzkami Ukrajiny, prijatými v súlade s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín z 1. februára 1995 a Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov z 5. novembra 1992, porušuje záujmy rusky hovoriacich obyvateľov krajiny a má za cieľ  úplnú ukrajinizáciu.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v uznesení 2189 (2017) z 12. októbra 2017 „Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní: závažná prekážka vo výučbe v materinských jazykoch národnostných menšín“ tiež konštatovalo, že tento zákon má za následok výrazné zníženie práv v oblasti vzdelávania, ktoré bolo predtým zaručené „národnostným menšinám“. Protesty proti novému ukrajinskému zákonu deklarovali tiež vládne orgány Bulharska, Maďarska, Grécka, Moldavska, Poľska a Rumunska.

Napriek kritike mnohých štátov a medzinárodných organizácií však ukrajinské orgány pokračovali v politike hromadného porušovania práv rusky hovoriacej populácie a zakotvili ju v zákone Ukrajiny o fungovaní ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka, ktorý nadobudol účinnosť 16. júla 2019, a v zákone O úplnom  všeobecnom stredoškolskom vzdelávaní“, prijatom Najvyššou radou Ukrajiny 16. januára 2020. Zároveň sa boli odignorované závery stanoviska Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom zákona (Benátska komisia) č. 902/2017 z 11. decembra 2017, že zákon Ukrajiny „o vzdelávaní“ neobsahuje riešenia pre jazyky, ktoré nie sú úradnými jazykmi Európskej únie, najmä pre ruský jazyk ako najpoužívanejší neštátny jazyk na Ukrajine. V uvedenom stanovisku sa osobitne uvádza, že „je ťažké akýmkoľvek spôsobom odôvodniť menej priaznivý postoj k týmto jazykom, v dôsledku čoho vzniká otázka ich diskriminácie. Výnimky stanovené iba pre jazyky „domorodého obyvateľstva“, ktoré na Ukrajine zahŕňajú množstvo etnických skupín žijúcich mimo územia Ukrajiny (na Kryme), a čiastočne aj pre úradné jazyky Európskej únie, iba posilňujú protiľudský a predovšetkým protiruský charakter novej legislatívy Ukrajiny o vzdelávaní.

Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie poznamenáva, že prozápadná orientácia Ukrajiny po štátnom prevrate v roku 2014 ju nepriblížila k civilizovaným demokratickým štandardom, ale naopak, posunula ju ďalej od nich. Súčasné vedenie Ukrajiny pokračuje v diskriminačnom kurze bývalého ukrajinského prezidenta P. Porošenka, ktorého cieľom bolo obmedziť práva rusky hovoriacej populácie na získavanie vzdelania v materinskom jazyku. Politika násilnej ukrajinizácie sa stala jedným z hlavných dôvodov vypuknutia vnútri ukrajinského konfliktu v Donbase, ktorý už stál životy  tisíce ľudí. Ukrajinské orgány, sa namiesto toho, aby sa ponaučili z chýb svojich predchodcov, ktorí vychádzali z  nacionalistických myšlienok, pokračujú v rovnakej politike, čím uzavreli všetky cesty k mierovému urovnaniu konfliktu. Ukrajina, ktorá vyzýva k reintegrácii regiónov, ktoré sa postavili proti štátnemu prevratu v roku 2014, a zároveň odopiera práva rusky  hovoriacemu  obyvateľstvu Donbasu v oblasti vzdelávania a iných humanitárnych oblastiach, robí   vlastne všetko pre to, aby narušila proces národného zmierenia a vykonávania Minských dohôd.

Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie vyzýva Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny, komisára Rady Európy pre ľudské práva, parlamenty európskych štátov, aby ochránili práva rusky hovoriacich občanov Ukrajiny a bude trvať na posúdení  súčasnej situácie v medzinárodných parlamentných organizáciách  −  v Medziparlamentnom zhromaždení Únie, Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

Sdílejte ...