Peter Kasalovský: Ako von zo súčasnej „domácej mizérie“?

Bratislava 24. októbra 2019

Do Pálffyho paláca prišlo  77 členov združenia, 11 hostí z Českej republíky, Nemeckej spolkovej republiky, Ruskej federácie a traja hostia zo Slovenska. Predstaviteľ združenia P. Kasalovský zvolal neverejné klubové zhromaždenie, aby si účastníci mohli pohovoriť o tom, čo sa „to“ deje, ako sa javí blízka a vzdialenejšia budúcnosť. Čo urobiť, aby sme sa dostali zo súčasnej mizérie a napomohli generačnej výmene, či dokonca k spoločenskej očiste. Po začiatku zhromaždenia došli ďalší  traja hostia z Prahy, ktorých rýchlik mal značné meškanie a boli problémy na autostrádnej spojnici medzi Prahou a Bratislavou.

Katarína Hatráková

Úvodné slovo pod titulom „Že by konšpirácia?“ predniesol P. Kasalovský. Zverejňujeme ho na www.hospodarskyklub.sk pod druhým banerom na titulnej strane rovnako ako dokument s názvom „Nie vízia a stratégia, ale generačná výmena a nové myslenie, návrat k zdravému rozumu a humanite“. Na jeho reč nadviazal slávnostný akt vyhlásenia dvoch nových laureátov Zlatého biatca. „Naši laureáti Zlatého biatca, ľudia s novým myslením …“, tak končilpríhovor k PhDr. Kataríne Hatrákovej a Ing. Romanovi Fundárkovi. Dodal, že sú pýchou a nádejou, že sa pohneme k lepším časom.

Katarína Hatráková, Roman Fundrák

Prof. Juraj Sipko, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV, hovoril na tému : „Súčasný stav a perspektívy vývoja jednotnej meny – eura“. Dr. Ján Šály pripravil II. časť témy  O čom asi je slogan Warrena Bufetta :„Banka:  Vaše peniaze nie sú stratené, ale ich má niekto iný…“aleboDve základné funkcie kapitálu a budúci vývoj. Na www.hospodarskyklub.sk zverejňujeme aj neprednesené dokumenty : kolektív autorov „Bájka o slovenskom liberalizme“ a úvahu K. Hatrákovej „Všetci nie sme ľahostajní“.

V záverečnom slove P. Kasalovský informoval členov aj hostí o novembrovom a decembrovom zhromaždení, o návrhu podnetu prezidentke SR Z. Čaputovej a predsedovi NR SR A. Dankovi, ktorý by mal iniciovať, aby pápež František  zvolal celosvetovú mierovú konferenciu. Dokument bude predložený po zapracovaní pripomienok členov nasledujúcemu neverejnému 124. riadnemu zhromaždenia a celkove 275. podujatiu združenia.

Účastníci potom diskutovali takmer 90 minút o ponetoch, ktoré zazneli na zhromaždení, no i o vnútropolitickej situácii.

-vs-

Úvodné slovo P. Kasalovského  na neverejnom 123. riadnom zhromaždení a celkove 274. podujatí združenia na tému :

„Že by konšpirácia ?“

Dovoľte krátku úvahu na úvod dnešného zhromaždenia.

            Sme pred jubileom zmeny režimu, o ktorej budeme hovoriť o tri týždne. Čo sa dovtedy stane, tak to nie je vecou nejakej božskej, či skôr nadpozemskej a všemocnej bytosti, ale podľa všetkého „zabetónovanej skupiny“, ktorá dlhodobo – a to takmer polstoročie – riadi  viac ako umne, teda až geniálne vývoj  spoločnosti. Predovšetkým dokázala poslať k zemi minulý režim a to tak, že posunula do väčšiny vedúcich funkcií osoby, ktoré s ním nič nemali. Ich vlastnosti spôsobili hlboké sklamanie najširších vrstiev z režimu.  Nadutosť, arogancia, majetníctvo, chamtivosť, korupčnosť, zradnosť – podlosť ap. sa na chvíľu javili ako odpálené do nenávratna. 

            Šancu dostali akože noví ľudia, z ktorých väčšina však mala v sebe tie  ľudské vlastnosti, ktoré demoralizujú a vedú k postupnému a celkovému úpadku spoločnosti. Teraz sa súčasní lídri pripravujú oslavovať „veľké jubileum“, ktoré síce bolo šancou na zmenu k lepšiemu, lenže s inými osobami.  Scenár rozkladu má však reprízu. Rozčarovanie širokých vrstiev a v nejednom prípade až občianska rezignácia sú faktom. To však lídri politických strán a ich pomocníci popierajú, alebo, obviňujú za to svojich protivníkov. Boli časy, keď také scenáre  tvorili a rozvíjali tajné služby na želanie akoby všemocných.

Len sa zamyslime, kam dospela naša spoločnosť… ?!  A čo to zapríčinilo ?          

            Mnohí ľudia sa neboja vnútornej politiky, lebo jej nerozumejú, chápu ju len ako božie dopustenie, vec, ktorou nás Boh skúša.  Potom samozrejme v nej majú navrch ľudia, ktorých hodnota je takpovediac záporná. Problém je v tom, že dostali hlasy – mandát  tých, ktorí využívajú volebné právo. I keď už dávno nejde o vôľu väčšiny pre ktorúkoľvek politickú stranu a jej kádre, tak „demokraticky“ získanú moc menšinou využívajú na svoj osobný prospech. Akoby v našom národnom /i národnostnom/ rode jestvovali na slnečnej strane – v popredí iba ľudia, ktorí majú schopnosť predať svoj charakter a česť. Celé  toto volebné obdobie čestní ľudia akoby prehrávali v myslenom zápase o charakter a vôbec o smerovanie našej spoločnosti.

            Súčasné média bez výnimky sú v úlohe sprievodcov po krajine, kde vládne temno, poskladané z činov  adeptov politiky všetkých smerovaní  a také osobnosti, ktoré sa tomu bránia sa prezentujú ako epizódne postavičky.

            V dejinách minulého storočia a prvých dvoch dekád nášho storočia je takých príkladov viac ako dosť. Časom sú tieto zbožňované osoby  /predstavitelia doslovne klanov/ obnažené, a nasleduje obdobný kolotoč, ktorý je poháňaný takpovediac zlom, či dokonca vírivka, ktorú nemožno zastaviť. To nie je sci-fiction, to je presne naprojektovaná realita – monštrum. Takpovediac osladzovaná, a to neodôvodneným a neraz nezmyselným  zvyšovaním životnej úrovne. Dokonca sa tu rozvinula falošná solidarita /potupenie princípov zásluhovosti/ na úkor tých, ktorí sa pričiňujú, alebo sa postarali o rozvoj našej spoločnosti v konkrétnych jej oblastiach.  Lenže,  k zmene myslenia na prospech ľudskosti – vyťaženiu zdravého rozumu nedochádza, ba skôr ide už o jeho viditeľnú deformáciu, keď v jednotlivých prípadoch a dokonca v masovom meradle prestáva platiť nepísaný zákon – odveký princíp, že dobro víťazí nad zlom. Celý čas ide v tejto klanovej spoločnosti, ktorej ekonomický základ položila privatizácia totiž o to, zbaviť ľudí vlastne vôle. Byť bez vlastnej vôle znamená byť biorobotom v službách vôle a cieľov niekoho iného.

Pred naším zhromaždením som sa stretol s celým radom  našich členov. Či sa na konci  budúceho februára dopracujeme ako spoločnosť k novej šanci, to sa mi vidí pomaly ako najtajomnejšie tajomstvo vzniku života na tejto planéte.

Naši laureáti Zlatého biatca, ľudia s novým myslením …

Dámy a páni,

Vážené zhromaždenie,

V úvode slávnostného aktu si dovolím pripomenúť po vyslovenej myšlienke troch laureátov Zlatého biatca.

„… Máme slobodu, môžeme hovoriť, môžeme tvoriť. Lenže so slobodou sme sa nenaučili narábať. Hovorí sa všetko možné, aj sa píše, aj sa kritizuje, aj sa navrhuje. Ale vzniká priam chaos názorov, mienok, skupín. A trhové hospodárstvo nielen uvoľnilo energiu jednotlivcov a skupín, ale ich začalo aj kaziť. Začali triumfovať peniaze ako také, nie podnikateľská služba …“.

To je myšlienka zosnulého, ale v našej pamäti svojími myšlienkami, názormi a otvorenosťou trvale prítomného, nášho sympatizanta  Jána Chryzostoma kardinála Korca zo 16. marca 2001. V tom roku bol vyhlásený za laureáta Zlatého biatca s vedomím Jána Pavla II,

„ … Chcem poďakovať za toto neštandardné fórum. Sergej Kozlík hovoril, že to chce silnú myšlienku. Myslím si, že to bola dobrá, silná myšlienka organizovať čosi, čo ste nazvali brainstorming. Priznám sa, že mi bolo najbližšie asi vystúpenie Š. Chudobu, pretože nechcem len hovoriť, ale odniesť si podnety, postrehy a myslím, že vystihol, čo by robil on, keby bol premiérom. Zrejme by sa sústredil na to, aby sme nefinancovali toľko pasivitu, ale aby sme viac financovali aktivitu a motiváciu. Priznávam to, pripúšťam to, myslím si, že je to presný postreh a že je to jedna z oblastí, kde máme zrejme najviac rezerv …“.

Takto vecne, ale aj s úctou ku klubovému auditóriu hovoril premiér Mikuláš Dzurinda na brainstormingu, ktorý sa konal 28. marca 2001. Bol zvolený za laureáta Zlatého biatca.

„ … Ja si myslím – keď chcete: o demokracii — že nie vtedy funguje demokracia bezchybne, keď v nej nie sú podvody, aféry, ale vtedy, keď sa tieto aféry dostávajú na verejnosť a nemôžu sa ututlať. A tu musím podpichnúť našich protivníkov ešte raz: Veru, nestačí, keď sú politici čestní – musia tak aj vyzerať. Alebo ešte lepší je variant, keď nestačí, že vyzerajú čestne, ale čestní aj skutočne sú…  A ešte niečo, životne dôležité: trocha humoru, prosím pekne. Lebo kto má humor, všetko vie. Kto humor nemá, ten je všetkého schopný…“.

Výnimočný zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Maďarsku Gregor M. Papucsek prezentoval takýto názor  v diskusii na zhromaždení, po ktorej si prevzal Zlatý biatec.  Stalo sa tak 14. decembra 2009.

Je tu opäť čas, keď mám tú česť vyhlásiť nových laureátov Zlatého biatca s poradovým číslom 266 /číslo puncu 12, 2017-2020/ a 267 /číslo puncu 13, 2017-2020/ , alebo so slovenským poradovým číslom 199 a 200.  To je dané  Štatútom nášho Zlatého biatca, podľa článku VIII. z 10. apríla 2006.

Noví laureáti majú z toho, čo pripomenuli pred rokmi Zlatým biatcom poctené osobnosti,  spoločné toto :

  • napriek tomu, že nie sú anjeli, alebo nemajú aspoň anjelské krídla, tak sú nadšencami práce a sú príkladom zodpovednosti na svojom pracovisku, vo svojom okolí a v spoločnosti;
  • sú príkladom aktívneho života, v ktorom majú prioritu odbornosť – vzdelávanie sa, pracovná, občianska a človečenská angažovanosť;
  • sú príkladom čestnosti.

Zdôvodnenie udelenia Zlatého biatca pani PhDr. Kataríne Hatrákovej a Ing. Romanovi Fundárkovi nepotrebuje komentár. Sú to ľudia novej doby a s novým myslením, ktoré neraz komplikuje ich pôsobenie v spoločenskom, pracovnom i osobnom živote. A preto sa im dostáva najvyššej úcty v našom 26-ročnom združení.

Psychologička PhDr. Katarína Hatráková  „Za občiansku a profesionálnu statočnosť demaskovanie pomerov v zariadení Čistý deň“ a podnikateľ Ing. Roman Fundárek „Za tri desaťročia kvality predaja a servisu výpočtovej techniky, poradenstva a firemnej kultúry ITNets, s.r.o.“, to je naša pýcha a nádej, že sa pohneme k lepším časom.

Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia od 1993. roka

Foto : E. Szombatová, SveP.

1 komentář: „Peter Kasalovský: Ako von zo súčasnej „domácej mizérie“?

  • 25.10.2019 (19:26)
    Permalink

    Vážený pane, popsal jste stav společnosti velice přesně a obsáhle. Jenže je zde otázka co s tím kdo chce co udělat……………………. stejná situace je i u nás v České republice, Evropě…. a všude jinde ve světě. Konzumní způsob života, jeli-li čínský, indický, turecký, izraelský nebo íránský či proruský je to jedno v které zemi to bude popsáno. Zda-li jako pro-západní nebo pro-východní způsob života. Vkládaný politiky a poklonkujícími ekonomy, jako bohudík nekonečného růstu HDP. Všech kteří se zaštiťují tržními kapitalistickými mechanizmy globálního sektoru, morálně i ekonomicky chátrají. Rychlý svět a telekomunikace s 5G, nové technologie 4.0 a jiné další technické vymoženosti vedou jakoukoliv společnost do černé díry. Světový finanční sektor je nakažen neopravitelnými viry. Finanční globální svět neví jak dál, zda bude dolar, rubl, nebo juan. Nejraději by veškerou moc vydlážděnou uměle podloženými penězi jakékoli měny měly jen pro sebe. Už sami ani ze školy si nepamatují, že měna by měla být podložena zlatem či alespoň prací svého podřízeného lidu. A proto je zde za dveřmi předpoklad, že vše pro ně zajistí zřejmě umělá inteligence. Globálnímu světu chybí jediné, rozklíčovat vesmír a pochopit celý ten složitý energeticky nepředstavitelný mechanizmus a využít toto pochopení k tomu aby oni mohly ostatní zemský život povýšit na svůj zájem a svůj majetek. Lidé kterých je nebývale mnoho a stále na této zemi nekontrolovatelně přibývají se musejí rozmyslet komu slouží a budou sloužit zda globálnímu pokroku, nebo starým hodnotám při zachování lidskosti, etiky, morálky a zejména zachování všeho co této zemi bylo dříve vlastní – rozuměj život v jakémsi poklidu a minimálních rozepří. Hlavní zlo ropa se pomalu stává nicotnou. Rozumný pokrok , který století tajil jiné možnosti její náhrady pomalu roztává.
    Jak z toho ven: Vrátit se zpět, např. o padesát let a vrátit se ke starým hodnotám. Dokážu si představit názory těch chytřejších kteří toto budou číst. Několikrát jsem slyšel „Pokrok nezastavíš“, ale dokážu si představit pokrok který je prospěšný a přijatelný a v rámci mezí pro potřebu života na této planetě, ne pro výhody globálního či dnešního kriminálního kapitalizmu. Jeden smutný příklad evropského rozkladu, samotný tiátr-Brexit, který je toho příkladem. Vykradená a oslabená Evropa. Morální i vnitřní politické rozštěpení v hlavní ose evropských zemí, kde každý jejich odpůrce je nazýván nacionalistou, vytváření cíleného multikulturního prostředí zvenčí, tak aby bylo oslabeno slovanství (slovanství rozuměj vzdělanost, chytrých v tomto marastu světa není potřeba)
    Dnes můžeme říci, že i zavedené manufaktury bylo zotročení lidí při pásové výrobě tak jak dnes se děje na evropských linkách pokroku u vás i na našich automobilových provozech kdy nadnárodní společnosti pláčou nad efektivitou využití pracovní doby česko-slovenského líného lidu. Je to normální a správné? Takto škála a popis rozumného pokroku se dá vyjmenovat ve všech procesech činnosti, působnosti člověka na své okolí, a je jedno zdali je součástí územní samosprávy, územního státního celku nebo-li světadílu. Týká se to každého z nás, každého člověka na této planetě.

    Reagovat

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *