Peter Kasalovský: Reštart spoločnosti

Bratislava, 3. jún 2019

Niekoľko myšlienok pre veriacich aj ľudí bez vyznania o tom, prečo potrebujeme zázrak.

Peter Kasalovský

Začiatkom apríla pred osemnástimi rokmi sme sa vyše dvoch hodín zhovárali s naším vzácnym členom kardinálom Korcom. Bol to jeden z mnohých rozhovorov,  ktoré sme spolu mali od novembra 1989. roka do jari roku 2014. Názory kardinála Korca mali  pri našom „miléniovom“ stretnutí charakter posolstva občanom a zodpovedným za vývoj ich štátu. Sú platné, a teda aktuálne aj dnes. Dodnes nikto zo súčasníkov tak jasne nevyjadril, že sme „mimo“ a spoločnosť dnes došla do všestrannej a napohľad  do neprekonateľnej krízy.

„ … Niežeby tu nebolo nič dobré. V podstate máme slobodu, môžeme hovoriť, môžeme tvoriť. Lenže so slobodou sme sa nenaučili narábať. Hovorí sa všetko možné, aj sa píše, aj sa kritizuje, aj sa navrhuje. Ale vzniká priam chaos názorov, mienok, skupín. A trhové hospodárstvo nielen uvoľnilo energiu jednotlivcov a skupín, ale ich začalo aj kaziť. Začali triumfovať peniaze ako také, nie podnikateľská služba …

Príčiny neúspechov? Okrem zlyhávania ľudí, okrem chamtivosti, ktorá sa mnohých zmocnila, sú tu aj veci, ktoré sme predsa len aj zdedili. Aj rozleptané charaktery, aj devastovaná morálka. Naozaj si aj ja myslím spolu s vami, že nijaký život národa, nijaké hospodárstvo nie sú možné bez duchovného ľudského rozvoja, bez rozvoja úcty k človeku, k rodine, k národu a štátu, bez úcty k svedomiu a morálke, bez solídnej výchovy k opravdivým hodnotám …“.

Už začiatkom storočia bol kardinál Korec, jedna z najvýraznejších osobností slovenského národa a vôbec celej spoločnosti znepokojený z toho, kde sme vtedy boli ako spoločnosť. Ako čas plynul, tak jeho znepokojenie  z prehlbujúceho sa marazmu bolo aj v jeho prípade spojené s morálnou, či skôr duchovnou a celkovou  podporou ľudí schopných návratu k pôvodným cieľom z rokov 1988 – 1990.   

„… Neviem, kedy kto vysvetlí, čo sa u nás a s nami stalo po roku 1990. Máte pravdu, že národ i národnosti, teda Slovensko a jeho ľudia sa zapálili za obnovu života v tých oblastiach, ktoré boli zatlačené do úzadia naše stáročné tradície a možnosti osobného uplatnenia každého človeka, prípadne skupín ľudí. Ale je pravda aj to, že mnoho ľudí stálo akosi bokom a boli dosť dlho pasívni. Študenti a inteligencia, ktorí stáli na čele zmien, akoby naraz nevedeli, čo robiť po zmenách v novom poriadku života. Študenti starli a mnohí inteligenti sa začali starať o seba. Noví politici nemali skúsenosti, prejavila sa príslovečná slovenská žiarlivosť, zhon za pozíciami, osobné spory, možno závislosti spoza hraníc.

Národné povedomie, sotva sa začalo prebúdzať z pridusenia, začal ktosi znova dusiť. Zvnútra či zvonka? Školy duchovne stagnovali, spisovatelia sa začali deliť na takmer antagonistické skupiny, Cirkvi len pomaly dávali dohromady zvyšky síl, ktoré im zostali, mládež sa dostala pod paľbu nových, v mnohom negatívnych prúdov v kultúre, v televízii. Časopisy začal napodobňovať bulvárne maniery cudziny, uvoľňovala sa morálka, slobodu začali mnohí chápať ako všetko je dovolené. A to sa prejavilo aj v hospodárskom živote, v privatizácii, v honbe za ziskom. Ocitli sme sa tam, kde sme.“

Netreba splietať hodnotenia toho, čo sme vykonali, ako konáme, viazať kritiku do vencov a pripravovať sa na pohreb našich najčlovečenskejších predstáv, snov a plánov. Možno to má byť tak, že sme pomalší  v zmenách, ktoré potrebujeme, a bez ktorých neuspejeme v konkurencii iných národov a ich štátov. Alebo sme do takej pozície tlačení „zvonka“ a to aj s pomocou domácich ľudkov, ktorí sa ulakomili obrazne na judášsky groš, či na všakovaké pozlátka.

„Už dávno som vnímal život u nás na Slovensku, ale aj inde vo svete ako život v čase-nečase, uprostred pľúšte, víchrice a búrok. Problémov naozaj neubúda a cesty k ich riešeniu sú naozaj čoraz kľukatejšie ako v minulosti. Ako sa s tým všetkým vyrovnať a čo programuje robiť Cirkev V 19. storočí sa niektorým zdalo, že národom bude stačiť pre šťastnejší život len viac mydla, čistý vzduch a trochu viac vzdelania. A že každá nová škola vytlačí jednu väznicu. Mydla sa vyrába viac než potrebujeme, škôl tiež riadne pribudlo. Ale väzníc nie je menej! A vzduch je stále viac znečistený. A znečistená je aj pôda, aj voda, a sú tu ozónové diery z plynu tovární a áut, sú aj nové choroby. A objavila sa aj pohroma drog a teroristi, zločinecké mafie riadené vysokoškolsky vzdelanými lotrami.

Život je zložitejší, než sa zdal pred sto rokmi. Valia sa na nás vlny najzvrátenejších názorov, pre ktoré sa boja rodičia o svoje deti, starí rodičia o svojich vnukov. Týka sa to dôstojnosti človeka, rodiny ako základu spoločnosti, týka sa to opravdivej lásky, zdravého rozvoja národa. Mnohí ľudia sa priam zvrhávajú. Aj u nás sa už strieľa za bieleho dňa. Ukázalo sa, že viac mydla nám nestačí. Ani viac škôl. Človek, rodina, národ i štát potrebujú ešte čosi viac. Potrebujú vedieť, či je celý svet len náhoda, či sa vynoril len z ničoty, či smeruje k ničote, či jestvuje dobro a zlo, či život podlý bude raz hodnotený tak ako život obetavý, …“.

Aj v týchto dňoch je to tak. Nech sa doterajšie vlády nadúvali a nemenej ich protivníci,  nech sa súčasná vláda naďalej nadúva a nemenej jej opozícia, tak výsledok je jednoznačný : potrebujeme menší zázrak, ktorý by nám vyniesol do najzodpovednejších pozícií osobnosti odborne zdatné, národu oddané, občanmi uznávané, predovšetkým za ich doterajšie pracovné výsledky, názory a postoje, ako aj život.

Možnosť takého zázraku podporuje fakt, že máme u nás dosť výnimočných osobností schopných aj pripravených postarať sa o novú „slovenskú jar“.  Takých, ktorým je jasné, že treba reštart spoločnosti. A pokiaľ sa  možní lídri nepreberú k životu, a nepochopia zodpovednosť za to, čo je a čo by sa malo stať, tak sa staneme vazalmi vlastnej malosti, hlúposti, seba ľúbosti a z toho plynúceho nadúvania sa v akomsi automatickom režime. Ak aj niekto má námietky k jeho myšlienkam, splňme aspoň jeho prianie, tak dobre sa hodiace na dnešnú dobu :  „Urážky píšte do piesku, dobrodenia do mramoru.“ 

Dr. Peter Kasalovský

Predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum  Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru + 9 dostupných členov  združenia Neformálne ekonomické fórum a jeho Medzinárodného mierového výboru

www.hospodarskyklub.sk

3 komentáře: „Peter Kasalovský: Reštart spoločnosti

  • 4.6.2019 (10:15)
    Permalink

    „Naozaj si aj ja myslím spolu s vami, že nijaký život národa, nijaké hospodárstvo nie sú možné bez duchovného ľudského rozvoja, bez rozvoja úcty k človeku, k rodine, k národu a štátu, bez úcty k svedomiu a morálke, bez solídnej výchovy k opravdivým hodnotám …“
    Svatá pravda. Bohužel, modlou se staly mamon, hromadění majetku… Lidé pod hlavičkou – máme přece demokracii – začali žít bez pravidel. Vládne tzv. cochcárna, tedy, dělám si co chci. Hodnoty, mezi něž řadím slušnost, čestnost, vlastenectví… se vytratily.
    Návrat k morálním hodnotám pokládám za klíčový.
    Před pěti lety jsem se na setkání českých a slovenských autorů literatury faktu v Liptovském Mikuláši sešla s Mariánem Gavendou. Mj. působil jako kaplan v Bratislavě v Levicích, vyučuje na Katolické univerzitě v Ružomberku, je farářem v Děvíně.
    Drobná poznámka: Nehlásila jsem se a nehlásím k žádné církvi! Mám svou vlastní víru – v sílu Myšlenky, v Přírodu. Možná i proto jsme s Mariánem Gavendou našli společný jazyk. Oba nás totiž pojí fakt, že přijímáme hodnoty, k nimž se řadí i ty výše uvedené. Na rozloučenou mi daroval svou knížku nazvanou Náhody a náhodičky, doplněnou o jím pořízené překrásné snímky. Vřele ji doporučuji. Kniha nejen nutí k přemýšlení o běhu světa, ale současně do duše vnáší tolik potřebný klid a mír. Vy, kteří se rovněž nehlásíte k žádné církvi, se nemusíte obávat, že by vás její autor chtěl „přetáhnout“ na svou stranu. Jak v úvodu zdůrazňuje, „celé rozprávanie je osobné, lebo o týchto veciach sa hovorí len medzi priateľmi. Verím, že môžem medzi nich pozvať aj každého z vás – čitateľov. Nechcem zakrývať, že som kňaz. Mnohé príbehy sa odohrávajú v cirkevnom prostredí. Nerobím tým náboženskú agitáciu či skrytú reklamu mojej inštitúcie.“
    A nebo sáhněte do antické knihovny. Po Hovorech k sobě. Autorem je Marcus Aurelius Antoninus.
    Jeden citát za všechny: „Všichni lidé jsou spolu příbuzní, ne sice podle krve, ale rozumem, neboť rozum každého je částí rozumu vesmírného. Z tohoto příbuzenství vyplývá lidem povinnost chovat se k sobě vlídně a přátelsky.“

    Reagovat
  • 5.6.2019 (8:41)
    Permalink

    Kríza nedostatku osobností, ktorú dnes prežívame je dôsledkom práve toho, čo hovorí kardinál Korec prostredníctvom posolstva. Táto kríza nevznikla náhodou a nevznikla ani v socializme. Ten produkoval kvalitnú kultúru a tiež osobnosti kultúry. Z tejto kultúry podnes žijú aj mnohé televízie. Táto kríza je bytostne spätá so systémom globálnej multikultúry a ziskovej ekonomiky. Jej charakteristickým znakom je extrémny individualizmus, ideológia doslovne fašizujúceho liberalizmu a hlavne neúcta k práci iných, neúcta k životnému prostrediu a tiež vzdelaniu. Klamanie sa stalo spoločenskou normou vo všetkých rovinách života. „Problém s týmto svetom je ten, že inteligentní ľudia sú plní pochybností, zatiaľ čo tí hlúpi sú sebaistí.“ hovorí Ch. Bukowski.

    Reagovat

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *