Prejav ministra zahraničných vecí Ruska S. V. Lavrova na XXVII. zhromaždení Rady pre zahraničnú a obrannú politiku

Moskva, 13. apríla 2019

Vážení Fjodor Alexandrovič, Sergej Alexandrovič, kolegovia, priatelia, zástupcovia médií.

Ďakujem za pozvanie vystúpiť na riadnom Zhromaždení Rady pre zahraničnú a obrannú politiku (RZOP). Pre túto organizáciu nie som cudzí – každý raz netrpezlivo čakám na pozvanie, na nové stretnutie a možnosti porozprávať sa nielen pred kamerami, ale aj v nenútenom, neformálnom prostredí. V takýchto diskusiách sa rodia nové nápady, ktoré sú v našej práci vždy vítané. 

My vítame kritiku. Myslím si, že sa dnes o tom ešte podrobnejšie porozprávame. Kritika a podnety sú pre nás veľmi dôležité, o to viac, keď sme v súčasných pomeroch nútení stále častejšie hľadať neštandardné rozhodnutia.

Téma dnešnej diskusie je mimoriadne akútna: čo máme očakávať – svetovú vojnu alebo revolúciu? Takto naformulovaná otázka by sa asi ešte pred desiatimi rokmi zdala úplne nemysliteľnou, ale dnes sa vníma takmer normálne. Preto lebo mnohí pociťujú určitú úzkosť, obzvlášť tí, ktorí sa profesionálne zaoberajú zahraničnou politikou a ktorí majú z predchádzajúcich historických období skúsenosti s krízami.

Vychádzame z toho, že treba byť realistami, ale súčasne, samozrejme, nechceme dramatizovať situáciu. Podporovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti je v konečnom dôsledku jednou z priorít ruskej zahraničnej politiky. Dnes je základom našej politiky – a to sme neraz zdôrazňovali – spolu s presadzovaním národných záujmov (o tom ako ich chápať, myslím, sa neskôr budeme podrobnejšie zaoberať) ešte aj priznanie osobitej zodpovednosti Ruska za celkovú bezpečnosť a globálnu stabilitu. Máme svoje záväzky ako jadrová veľmoc, ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN. Tým je mnohé povedané.

Máme historické skúsenosti, zvlášť lekcie  XX. storočia, ktoré hovoria o nevyhnutnosti držať sa v medzinárodných záležitostiach premyslenej a uváženej línie. Dôležité je, aby sme nedopustili realizáciu scenára, ktorý je vyjadrený v známej formulácii: „nikto nechcel vojnu, vojna bola neodvratná“. Snažíme sa maximálne aktívne a konkrétne pracovať so všetkými našimi partnermi, predkladáme návrhy na zvýšenie predvídateľnosti a dôvery v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Pripomeniem myšlienku uzavretia dohody o euroatlantickej bezpečnosti, o iniciatíve spoločnej s Čínou ohľadom zamedzenia rozmiestnenia zbraní vo vesmíre, o návrhu na vypracovanie konvencie o boji s útokmi chemického a biologického terorizmu. Existujú aj iné návrhy, ktoré zostávajú na rokovacích stoloch. Naďalej sa usilujeme získať jasnú reakciu na tieto návrhy zo strany tých, ktorí sa vyhýbajú konkrétnej, čestnej, profesionálnej diskusii o týchto bezpochyby pálčivých problémoch. Ja to chápem tak, že problém spočíva v tom, že naši kolegovia vo Washingtone, Bruseli a iných západných hlavných mestách nie sú zatiaľ pripravení na takýto profesionálny rozhovor.

Čo sa týka americkej administratívy, zdá sa, že sa stále viac vžíva do role deštruktora medzinárodného právneho poriadku. Neochota USA zmieriť sa s reáliami XXI. storočia je zrejmá a má v sebe obrovský deštruktívny náboj. Amerika zostáva bezpochyby aj naďalej veľmocou. Ale celková váha jej vplyvu vo svete predsa len klesá. Aby si Američania zachovali vlastnú, ako oni sami hovoria, „vznešenú výnimočnosť“ majú v úmysle aj utláčať, aj potápať iné krajiny. 

Vo Washingtone sa zamerali na demontáž dohôd z oblasti kontroly zbraní. Hneď po odstúpení od Dohody o protiraketovej obrane (PRO) je teraz na rade Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Po tomto sa nedá vylúčiť, že vzniknú problémy s predĺžením doby platnosti Dohody o strategických útočných zbraniach (SÚZ). Všetko toto bude mať katastrofálne dôsledky, pri čom nie len pre tie oblasti medzinárodného života, ktoré sa riadili týmito dohodami, ale aj pre zvyšné mechanizmy v oblasti jadrového odzbrojenia a ich nešírenia. Mám na mysli Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (ZVZJS) a Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ). Ak máme ohodnotiť konanie Washingtonu v tejto oblasti, môžeme prísť k záveru, že prevládli stúpenci spustenia nových pretekov v zbrojení.

Prezident Ruskej federácie V.V. Putin nejedenkrát reagoval na podobné procesy. Chcem ešte raz zdôrazniť: vtiahnuť Rusko do týchto nákladných cvičení sa nepodarí.

Američania sa otvorene miešajú do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Všetkým je známa Venezuela. Blesková vojna zameraná na zmenu režimu sa nepodarila. Ale Američania sa nevzdávajú cieľa zvrhnúť zákonného prezidenta. Včerajší rozhovor M. Pompea, kde on jednoznačne vyhlásil, že sa vojenská intervencia vylúčiť nedá, o tom priamo svedčí. Američania vytiahli z naftalínu dokonca aj neslávne známu Monroeovu doktrínu. Vyhrážajú sa, že ďalšími v poradí sú Kuba a Nikaragua, ako keby nechápali, že týmto si popudzujú proti sebe celý latinskoamerický (a nie len latinskoamerický) svet. Myslím si, že takéto správanie je jednoducho neprijateľné. 

Z tej istej série je aj línia Washingtonu zameraná na rozklad celej základne blízkovýchodného urovnania, ktorá bola schválená v rozhodnutiach BR OSN a tým sa stala súčasťou medzinárodného práva.

Zrejmé je naladenie USA a ich najbližších spojencov na vytvorenie akejsi paralelnej medzinárodnej reality, v ktorej by oni sami určovali pravidlá a rozhodovali o osude. Mám na mysli vytrvalé pokusy nanútiť pojem „poriadok založený na pravidlách“. Tieto pravidlá sa vymýšľajú za účelom obísť normy medzinárodného práva, ktoré sú pre Západ „nenáležité“. A nás obviňujú z porušovania týchto „pravidiel“, na ktorých si chcú vybudovať svoj poriadok. 

Napríklad, vo svojom nedávnom prejave vo Washingtone môj nemecký kolega H. Maas vyhlásil, že vzťahy Západu s Ruskom sa pokazili v dôsledku „nevhodného“ správania Ruska, ktoré údajne porušilo všetky pravidlá. Primotáva sa k tomu „anexia Krymu“, zasahovanie do konfliktu na východe Ukrajiny, ako keby na Západe nebola známa postupnosť udalostí ukrajinskej krízy. Všetci vedia, že porušovateľmi boli práve USA a Európa, ktorí otvorene podporovali, a do značnej miery aj vyprovokovali štátny prevrat v Kyjeve, nesplnili si

záväzky garantov dohody, ktorú V.F. Janukovič podpísal s opozíciou a majdan predstavili ako „demokratickú revolúciu“.  Za chaos, teror a konflikt rozpútaný nacionalistami urobili zodpovedným Rusko. Pravdepodobne sú to tie isté „pravidlá“, na ktorých chcú naši západní kolegovia budovať takýto poriadok.

Na jeseň 2014 došlo v Gambii k pokusu o vojenský prevrat. Riaditeľ Odboru pre styk s verejnosťou MZV USA tvrdo vyhlásil, že USA nikdy neakceptujú výmenu moci neústavnou cestou. Odznelo to len niekoľko mesiacov po tom, ako USA zorganizovali presne takúto výmenu moci na Ukrajine.

V každom prípade treba mať toto na zreteli a fakty sa musia bezpodmienečne obhajovať.

Nedávno vynašli novú vec – koncepciu zabezpečenia „skutočnej suverenity“. Využíva sa na krytie a nátlak na rozvojové krajiny v najrôznejších regiónoch sveta. Súčasne sa domáhajú obmedzenia spolupráce takýchto krajín s Ruskom, Čínou a inými nezávislými centrami sily.

Ako je nám známe, USA obviňujú nás z revizionizmu vo svetových záležitostiach. Hoci práve my sa zasadzujeme za zachovanie a upevnenie všetkých fungujúcich mechanizmov medzinárodnej stability. Tieto mechanizmy určite potrebujú obnovu, pretože život napreduje. Ale prebiehať to musí na základe konsenzu v rámci práva. Týka sa to, napríklad, reformy Bezpečnostnej rady OSN. Skutočne treba obnovovať medzinárodné právo v tejto jeho časti. Sme za najefektívnejšiu reformu, ktorá by odzrkadlila hlavný problém dnešného dňa a priviedla by k jeho vyriešeniu – nedostatok zastúpenia rozvojových krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Mimochodom, v OSN funguje Komisia pre medzinárodné právo. V jej kompetenciách je ako stála funkcia zapísaná kodifikácia a progresívny rozvoj medzinárodného práva. Týmto sa aj treba zaoberať v rozsahu, ktorý bol odsúhlasený pri vytvorení OSN a nepresvedčovať, že tieto mechanizmy sú prežitkom, sú príliš ťažkopádne a neohrabané a preto bude západná skupina podobne zmýšľajúcich ľudí sama vymýšľať pravidlá a nútiť všetkých ostatných, aby podľa nich žili.

Mimochodom, my sme pravdepodobne konzervatívci v oblasti dodržiavania noriem medzinárodného práva. Sme presvedčení, že svet dnes potrebuje právne úpravy viac než tomu bolo v rokoch „studenej vojny“, keď sa veľmoci predsa len navzájom udržiavali na hranici jadrového konfliktu. V takomto hodnotení nevyhnutnosti upevňovať medzinárodné právo stretávame nemálo rovnako zmýšľajúcich. Teraz sa v New Yorku vážne diskutuje – do značnej miery pod vplyvom udalostí vo Venezuele – o myšlienke vytvoriť neformálnu skupinu krajín na ochranu medzinárodného práva. Američania v konečnom dôsledku pre nejakým časom, podľa mňa to bolo za M. Albrightovej, vytvorili neformálnu skupinu na podporu demokracie. Myslím si, že medzinárodné právo nie je o nič menej významná hodnota v medzinárodných vzťahoch ako demokracia, o to viac, že táto americká skupina obhajovala demokraciu len vo vnútri krajiny, ale nijakým spôsobom nie na medzinárodnej aréne.

Naša zahraničná politika je, ako o tom neraz hovoril prezident Ruska V.V. Putin, pragmatická – aspoň sa snažíme o to, aby taká bola – a určená na to, aby riešila úlohy spojené s neutralizáciou vonkajších hrozieb, s rozšírením medzinárodnej spolupráce, vytvárala

priaznivé vonkajšie podmienky pre náš zrýchlený sociálno-ekonomický rozvoj. Nepochybujem o tom, že my všetci chápeme, nakoľko je to dnes dôležité.

Snažíme sa, aby naša politika vychádzala zo života, z reálií, z tých výziev a možností, ktoré vznikajú na medzinárodnej aréne. Naše kroky sa opierajú o tradície ruskej diplomatickej školy, o hodnoty zakorenené v našej kultúre, dejinách, mentalite. Vždy sa snažíme postaviť sa na ochranu spravodlivosti, zákonnosti a rovnoprávnosti. Je to jeden zo základných princípov Charty OSN – suverénna rovnosť štátov. Áno, ja viem, že existujú hodnotenia typu „ako môžu uvažovať o rovnoprávnosti jadrové štáty“. V skutočnosti Charta OSN vytvorila právny rámec, v ktorom bola suverénna rovnosť štátov definovaná ako jeden zo základných princípov. Odvtedy nikto tieto princípy nespochybnil bez ohľadu na to, že vo svete skutočne existujú jadrové mocnosti. Ale po vzniku „jadrovej päťky“ bol princíp suverénnej rovnosti štátov opätovne potvrdený uzatvorením Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Snažíme sa vytvárať pozitívny program. To je veľmi dôležité. Zúčastňujeme sa na mnohostrannej práci v oblasti klimatických zmien, cieľov rozvoja tisícročia, kybernetickej bezpečnosti, boja s terorizmom, mnohých iných aktuálnych globálnych problémov. Snažíme sa konštruktívne pracovať so všetkými zainteresovanými hráčmi. Pri tom nestrácame nádej, že možno nájdeme styčný bod s tými partnermi, s ktorými sa nám nedarí. Sme otvorení dialógu, sme pripravení prejaviť pružnosť do takej miery, do akej to nie je v rozpore s našimi záujmami a umožňuje nám nachádzať vzájomne prijateľné kompromisy. My, mimochodom, pracujeme s tými istými Američanmi tam, kde to zodpovedá aj našim záujmom, aj záujmom Washingtonu.

Po dlhých pripomínaniach sa obnovil dialóg o boji s terorizmom. Medzi vojakmi aktívne, produktívne a, podľa mňa, v Sýrii účinne funguje tzv. mechanizmus dekonfliktingu. Prebieha dialóg aj o politických aspektoch sýrskeho urovnania. Udržujú sa, pri čom za iniciatívnej účasti USA, kontakty ohľadom Afganistanu, Kórejského polostrova. Prirodzene, že beží praktická spolupráca v oblasti vesmíru.

Potenciál vzájomnej súčinnosti s administratívou D. Trumpa vidíme ešte pri takom aktuálnom probléme ako je ochrana kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe. Sú aj iné príklady. Samozrejme, že by sme chceli, aby ich bolo viac. Ale mne sa zdá, že sa situácia bude rozvíjať smerom k aktivizácii nášho dialógu s Washingtonom.

Celkovo vyznávame filozofiu vzájomnej výhody, dobrovoľnosti, vzájomnej úcty. Práve na týchto princípoch sa zakladá naša vzájomná súčinnosť s podobne zmýšľajúcimi. V prvom rade s členmi Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), SNŠ, EEU, ŠOS, BRICS. Mimochodom, ani jedna z týchto štruktúr na rozdiel od NATO nemá za úlohu bojovať proti niekomu. V základných dokumentoch týchto organizácií podobné konfrontačné strety neexistujú.

Keď hovoríme o EEU, chcel b som poznamenať, že značná časť – viac ako 60% vnútorného obratu tovaru sa zabezpečuje zúčtovaním v národných menách. Tento pomer neustále rastie. Postupne sa vzdávame dolára a rizík s ním spojených v situáciách, kedy sa využíva

medzinárodný menový a finančný systém, kedy s ním manipulujú, keď USA zneužívajú svoje postavenie v ňom, mám tým na mysli postavenie dolára.

Doslova o dva týždne sa prezident Ruska V.V. Putin s tuctom iných lídrov zúčastní v Číne na druhom fóre iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. Naše partnerstvo s Čínou – to nie je len príklad vzájomne výhodných a všestranných vzťahov. Rusko-čínska vzájomná súčinnosť má vytriezvejúci vplyv na tých, ktorí presadzujú mimoprávne metódy riešenia medzinárodných problémov. Prejavuje sa to v BR OSN pri prerokúvaní sýrskej témy, keď boli vnesené jednostranné, nezákonné rezolúcie. Iný príklad – keď naše krajiny uvalili dvojité veto na americký návrh rezolúcie o Venezuele, ktorý prekračoval všetky predstaviteľné aj nepredstaviteľné normy medzinárodného práva a elementárnej diplomatickej etiky. Ešte jeden dobrý príklad – spoločná práca s Pekingom nad akčným plánom ohľadom komplexného paralelného urovnania problémov na Kórejskom polostrove.

Na Východe úzko spolupracujeme aj s Indiou, Tureckom, Iránom, Vietnamom, Indonéziou a inými krajinami ASEAN. Postupuje dialóg s Japonskom. Ak mám hovoriť o Blízkom východe, tak tam je našou výhodou schopnosť rozprávať sa so všetkými hráčmi dokonca aj vtedy, keď oni nie sú v stave navzájom komunikovať.

Upevňuje sa východné smerovanie našej politiky ako takej. Teraz už nie je našim hlavným obchodným partnerom EÚ, ale Čína, krajiny SNŠ, ázijsko-tichooceánskeho regiónu (ATR) a BRICS. Podľa údajov Federálnej colnej služby Ruska sa v rokoch 2013 – 2018 európsky podiel v obrate tovaru znížil zo 49,4% na 42,7% a podiel SNŠ, Číny, iných krajín ATR a BRICS stúpol zo 40,2% na 45,2%. Toto je odpoveď pesimistom, ktorí neverili našej schopnosti rýchlo sa preorientovať a zapojiť sa do procesu rozmachu Ázie spôsobom, ktorý je pre nás výhodný.

Čo sa týka Európy, ale aj Západu ako celku, my sme stále pripravení budovať spoluprácu s Európskou úniou a jednotlivými západnými štátmi. S Európou nás mnohé spája v historickej, kultúrnej, ľudskej oblasti. Sme stále otvorení vytváraniu sľubovaného spoločného ekonomického a humanitárneho priestoru od Atlantiku až po Tichý oceán kedysi vyhláseného za cieľ. Zo širšieho hľadiska vidíme perspektívu vytvorenia Veľkého euroázijského partnerstva, ako to pred niekoľkými rokmi navrhol prezident Ruska V.V. Putin na samite Rusko – ASEAN v Soči.

Rozhodne budeme trvať na tom, aby bola akákoľvek súčinnosť vzájomne výhodná. Nevyčiarkujeme z programu „integráciu integrácií“, pod tým mám na mysli počiatok kontaktov medzi EEU a EÚ. Už boli urobené prvé kroky, zatiaľ iba na expertnej, technickej úrovni. Myslím si, že vývoj tohto procesu bude zodpovedať reáliám XXI. storočia. 

Celkovo sa mi zdá, že my sa snažíme objektívne hodnotiť medzinárodnú situáciu, ťažkosti súčasnej historickej etapy, ktorej podstata spočíva vo formovaní polycentrického svetového poriadku, ktorý môže byť chaotickejší ako bipolárny svet, ale práve tieto riziká spojené s objavením sa množstva vplyvných hráčov, vyžadujú od nás, aby sme opatrnejšie zaobchádzali s tým, čo my nazývame diplomaciou. Pracovať nad zmiernením rozporov, nad vypracovaním takého modelu, ktorý bude vyhovovať všetkým a bude stabilný. V každom

prípade je pravdepodobne niekoľko centier sily, dokonca aj z hľadiska fyziky, stabilnejších a spoľahlivejších pre okolitý svet ako dva a o to viac jeden.

V situácii, keď prebiehajú turbulentné procesy a veľké mocnosti chcú zadefinovať svoje miesto v budúcej konfigurácii svetového poriadku, vidíme nielen výzvy, ale aj možnosti pre pozitívny vývoj.

Vždy máme záujem o nezávislé hodnotenia našej práce, o kritiku, ktorá pomáha hlbšie pochopiť vlastné pozície, držať nás, ako sa hovorí „v napätí“. Vychádzame z toho, že akákoľvek konštruktívna kritika bude aj v budúcnosti užitočná.

V závere chcem potvrdiť náš záujem o podporu dialógu s expertno-analytickým spoločenstvom. Z našej strany robíme a budeme robiť všetko preto, aby sme presadzovali národné záujmy a ciele rozvoja našej krajiny v zložitých medzinárodných podmienkach. V čom spočívajú tieto záujmy a ciele? Máme Koncepciu zahraničnej politiky. Život však ide ďalej, princípy obsiahnuté v tejto Koncepcii potrebujú detailizáciu, adaptáciu na dnešné reálie.  Do značnej miery počítam s tým, že zasadnutie RZOP nám pomôže lepšie sa zorientovať v tejto zložitej situácii.